Vlastná tvorba

Na pediatrii už pracujem dvadsiaty druhý rok a vždy mnou otrasie smrť niektorého z mojich pacientov. Najviac ma však zasahuje smrť bábätka. Koľkokrát som už uvažoval, že svoju prácu zavesím na klinec, za tú psychickú ujmu mi to naozaj nestojí. No vždy som sa akosi pozbieral. Buď ma povzbudil kolega, alebo manželka, alebo moje vlastné deti, či Boh. Nikdy však nezabudnem na udalosť, ktorá ma k Bohu priviedla. Predtým som bol ateista. Veril som len na hmatateľné a… Celý článok ›

Konečne som mala vlastný byt, pánečku, tak som sa tešila. Mohla som si dovoliť veci, ktoré sa v plnom rodičovskom dome nedali, napríklad psa. Celý život som po ňom túžila. Teda, aby ste rozumeli, vždy sme psy chovali, lenže vonku na dvore a ja som chcela mať konečne psa dnu. Takže prvá vec po tom čo som vybavila najnevyhnutnejšie veci kolo bytu bola, navštíviť miestny útulok. Slečny v ňom boli veľmi milé a pozvali ma ďalej. Dohodli sme sa, že si psa vezmem na… Celý článok ›

Je to už nejaký ten rok, čo sa tu túla vrah. Hovorí si Zodiak a nikto nevie, či to je ten, o ktorom sa vravelo pred rokmi a koho identita sa nikdy nevypátrala, alebo si len niekto privlastnil jeho meno. Ja som si však myslela to druhé, lebo po prvé, neprezentoval sa znakom zverokruhu, ale veľkým písmenom Z a po druhé, zabíjal výkvety dneška, ľudí, ktorých potajomky chce zabiť asi každý, rozmaznané fifleny, zlatokopky, mužov, o ktorých ich okolie vedelo, že sú… Celý článok ›

Vždy sa mi páčili strašidelné a duchárske príbehy. Alebo teda, povedzme si to narovinu, vždy ma pekne vydesili, snívali a snívajú sa mi z nich zlé sny, no furt ich čítam, počúvam a podobne. Skrátka, fascinujú ma, myslím, že tak ako každého. Preto som skúsila napísať vlastný pokus o strašidelné príbehy, hoci netuším či sa mi to podarilo. Posúďte prosím vy a nešetrite kritikou. Mám plno príbehov, stovky, no toto sú moje prvé verejné a prvé v takom krátkom… Celý článok ›